Prečo kompostujeme
Každý obyvateľ vyprodukuje až 290 kg odpadu ročne.
Ten končí vo väčšine prípadov na skládkach alebo v spaľovniach. Táto mnohoraká zmes (papier, sklo, plasty, bioodpad, kovy, textil, nebezpečný odpad, atď.) a nakladanie s ňou, spôsobuje viacero škôd naraz. Najväčším problémom je, že všetky tieto odpady zmiešame dokopy. Spôsobujeme tým škody ekologické (záber pôdy, znečisťovanie vody, pôdy a vzduchu, plytvanie neobnoviteľnými a obnoviteľnými zdrojmi atď.), ekonomické (platíme zbytočne za likvidáciu odpadu, prichádzame o hodnotné suroviny, ktoré zväčša dovážame, atď.), ale aj etické, ničenie prirodzených biotopov, ktoré sprevádza každá ťažba nových surovín, plytvanie neobnoviteľnými zdrojmi, o ktoré pripravujeme budúce generácie.
Kompostovanie je považované za technológiu, ktorá významným spôsobom napomáha pri ochrane životného prostredia.
Odklonením biologického odpadu od skládkovania odpadov zabraňujeme vzniku skládkových plynov, hlavne metánu. Ten odborníci považujú za plyn, ktorý výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Je dôvodné podozrenie, že skládkové plyny spôsobujú zdravotné ťažkosti (choroby dýchacích ciest, rakovinu…) ľuďom žijúcim v blízkosti skládok odpadov.
Obecné kompostovanie znižuje mestu náklady za zber odpadov a ich uloženie na skládku.
Ako kompostujeme
Jednou z najstarších a najrozšírenejších recyklácií biologicky rozložiteľného odpadu je kompostovanie, ktoré zintenzívňuje a optimalizuje bežné pôdne mikrobiologické procesy. Pomocou kompostovania je možné z rozličných bioodpadov získať kvalitné organické hnojivo – kompost. Pravidelné pridávanie kompostu do ťažkej pôdy zvýši jej pórovitosť, vzdušnosť, zlepší vodozádržné vlastnosti pôdy i jej priepustnosť.
Používame technológiu aeróbneho kompostovania, ktorá rieši šetrné nakladanie, resp. zhodnocovanie vybraných častí biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov – trávnej biomasy, lístia, drevnej hmoty, pozberových zvyškov z pestovania ovocia a zeleniny zo záhrad, vytriedeného rastlinného biologického odpadu z domácností a trhovísk. Je to kontrolovaný a riadený, prevažne aeróbny (s prístupom kyslíka) mikrobiálny proces tzv. teplou cestou, pri ktorom vystupuje teplota kompostovaného materiálu na 45 – 70 °C. Táto teplota zabezpečuje dostatočnú hygienizáciu kompostu (likviduje sa väčšina patogénnych mikroorganizmov a klíčivosť väčšiny prítomných semien). Kompostovacia zakládka sa podľa pohybu teploty prekopáva a v priebehu 4 až 12 mesiacov je proces ukončený.